Vypla som rádio a sadla som si k notebooku. Keď zodvihnem zrak, pozerám priamo cez okno do dvora. Krásne sneží. Husté snehové vločky padajú k zemi, ako keby boli naprogramované. Sú pokojné a krásne.
Cítim sa zvláštne. Ľudská duša, ktorá, tiež potrebuje nájsť svoj „program“, podľa ktorého pôjde. Čudná doba, čudné pocity. Dýcham kĺudne až do chvíle, kým mi zazvoní telefón. Niekto z Česka. Ochotný chlapec, ktorý rieši moju objednávku na semená rastlín. Prečo je vo mne vždy taký nepokoj, keď mi niekto zatelefonuje? Asi mám blok z práce. Potešil ma. Moja prvá objednávka na semienka zeleniny bude vybavená. Prvý bod programu „život“ môže začať.
Celá debata | RSS tejto debaty